Z teoretického hľadiska je jasné, že politické strany vznikali na základe dobrovoľného združenia ľudí, ktorí sa snažili presadiť demokraciu, národné záujmy, ideály. Max Weber chápal politické strany ako organizácie vytvorené pre boj za záujmy určitých skupín pričom zdôrazňoval aj ich cieľ- získanie moci. Dnešná definícia politickej strany sa veľmi neodlišuje od tej Weberovej. Politická strana je organizácia, združujúca ľudí, ktorej cieľom je získať a udržať si prostredníctvom nej politickú moc v štáte, aby na jej základe dosiahli svoje individuálne i skupinové ciele.[1] Ale dosť bolo teórie. O tej sa dočítame v rôznych publikáciách a v neposlednom rade aj na internetových stránkach. Na čo chcem vlastne poukázať? Ak získa politická strana moc v štáte, tým dosiahne svoj primárny cieľ. Nasleduje otázka... Ktoré sú tie sekundárne ciele? Čo má taký poslanec Národnej rady Slovenskej republiky ďalej robiť? Má aktívne pracovať? Má presadzovať záujmy určitej skupiny občanov spoločnosti? Má vyjadrovať svoj názor na základe predložených zákonov, noviel zákonov a rôznych iných dôležitých činností, pri ktorých samozrejme využíva svoje hlasovacie právo?
Čo vlastne my občania Slovenskej republiky očakávame od takých poslancov NR SR? Chceme, aby aktívne pracovali?. Chceme, aby obhajovali naše záujmy a hlavne chceme, aby sme po štyroch rokoch pôsobenia v parlamente videli nejaké ich činy a skutky? Ja osobne očakávam asi veľmi veľa od dotyčných poslancov. Prísť si sadnúť do parlamentu by som dokázala aj ja, pričom nemusím ani čakať na zvolenie do NR SR. Avšak poslanci by si mali prísť sadnúť do Národnej rady SR v presvedčení, že sa pokúsia naplniť svoje volebné štyri roky čo najaktívnejšie a plnohodnotne. V priloženej tabuľke sa nachádza zoznam „najaktívnejších" poslancov NR SR vo volebnom období 2006-2010. Verím tomu, že pracovali na 100% a možno aj viac. Ale kde sú výsledky? To vážne nemali žiadne poznámky za celé štyri roky? Nikdy ich nič netrápilo a nemali svoj názor? So všetkým súhlasili a boli spokojní?
Poslanec | Strana | Poslanec | Strana |
Demian Jaroslav | SMER-SD | Kubánek Stanislav | SMER-SD |
Duray Miklós | SMK | Matejička Vladimír | SMER-SD |
Faič Vladimír | SMER-SD | Mikuš Tibor | kand. za ĽS HZDS |
Galis Dušan | SMER-SD | Müllerová Emília | SMER -SD |
Goga Pavol | SMER-SD | Rošková Ľubica | SMER -SD |
Halecký Jozef | ĽS HZDS | Rusnák Ján | SDKÚ-DS |
Hradecký Boris | SMER-SD | Szigeti János | SMK |
Kotian Miroslav | SNS |
Prameň: http://www.nrsr.sk/default.aspx?sid=poslanci/zoznam_abc, vlastné spracovanie.
Z tabuľky vyplýva, že 15 súčasných poslancov je neaktívnych. Vypočítajme si, koľko by štát mohol ušetriť, ak by v Národnej rade sedelo o 15 poslancov menej:
Mesačný plat poslanca NR SR: cca 3000,00 eur
Asistent poslanca NRSR: cca 1600,00 eur
Kancelária poslanca NRSR: cca 800,00 eur
Celkovo:
5400,00 eur / jeden poslanec/ 1 mesiac
81000,00 eur / 15 poslancov / 1 mesiac
972000,00 eur/ 15 poslancov/ 1 rok
3 888000,00 eur/15 poslanocov/4 roky
Približná vypočítaná čiastka je dosť zaujímavá. Náš štátny rozpočet by sa bol potešil danej čiastke a mnohí by sme si ju vedeli predstaviť napríklad v rôznych odvetviach, pretože dostatok nie je nikde.
Na záver chcem len dodať, že nesúhlasím so znížením počtu poslancov na počet obyvateľov na Slovensku. Uvítala by som však, keby všetci poslanci vyplnili svoje volebné obdobie účinne a prestali byť arogantní. Veď kto im dal hlas? Dali si ho sami? Sami sa zvolili do parlamentu? Teraz po štyroch rokoch budú zasa chodiť pomedzi nás a žiadať o náš hlas. Ja by som najradšej videla skutky, ktorými by poslanci dokazovali, že je potrebné ich zvoliť. K tomuto sa však politická kultúra na Slovensku ešte nedopracovala....
[1] Sopóci J.: Sociológia politiky, 2002