Hlasovanie v NR SR je podmienené koalíciou a opozíciou. Koalícia nemôže zahlasovať za návrh opozície a naopak. Takýto precedens nemôže v parlamente existovať! Aj keby bol návrh novely alebo zákona akokoľvek dobrý. Poslancov pravdepodobne nezaujímajú ľudia a celkovo uvedenie zákona do praxe, len nech sa poslanec nepomýli a hlasuje presne tak, ako mu je dopredu povedané. Omyl sa vysoko trestá. Lenže keď sa takto deje, na čo vlastne poslanci skladajú svoj sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."
Sľub je azda len „slávnostná veta" alebo istý prežitok. Každý poslanec zloží sľub a následne ho aj zabudne. Veď na čo by ho mal vedieť. Podľa mňa by si ho mal opakovať každý deň pri vstupe do NR SR.
Kedy sa poslanci NR SR zamyslia nad navrhovaným zákonom alebo novelou a budú hlasovať podľa svojho svedomia? Veď svoj „mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Podľa môjho názoru sa tak nikdy nestane a načo by aj. Poslanci a poslankyne jednoducho potrebujú svojho „poradcu", ktorý im presne ukáže, ktorou cestou sa treba uberať. Načo o tom rozmýšľať a nechať tak pracovať mozog, veď sú len poslanci NR SR.
Každé štyri roky sa vytvorí koalícia, ktorá sa okrem iného tri roky doťahuje o zákonoch a novelách, ktoré schválila predchádzajúca vláda. Snaží sa ich odstrániť alebo pozmeniť a pritom realita im uniká medzi prstami. Z tejto „náročnej práce" sa preberajú rok pred voľbami, kedy je zasa potrebné oslovovať „tamtých ľudí", ktorí ich volia. Znova musia bojovať o svoje miesta, aby prišiel kolobeh NR SR, teda odstraňovanie alebo pozmeňovanie noviel a zákonov.
Takýmto spôsobom prichádzajú zákony do našich životov...
